Fotenie podväzkov v duchu "ticha pred búrkou" :)

   Milé moje čitateľky, prípadne čitatelia ;) ... už niekoľko týždňov sa pohrávam s myšlienkou ako Vám, čo najlepšie popísať aktuálne dianie v mojom "pracovno-súkromnom" živote. Túto sezónu som si povedala, že sa zameriam predovšetkým na tvorbu novej kolekcie podväzkov, ktoré ma svojou tajomnosťou, nežnosťou a ich samotným významom natoľko opantali, že v momente ako som sa pustila do práce ... nápady sa zo mňa chŕlili jedna radosť ... v hlave mi šla doslova priehršť myšlienok a nových nápadov ... a v pozadí hrala skvelá hudba ... tak tak nejak to vyzerá v "mojom ateliéri" keď sa púšťam do práce ...

Nuž a ako spojiť príjemné s užitočným? Jednou z najlepších vecí, ktoré sa mi v živote stali je to, že mám šťastie na dobrých priateľov, na ľudí, ktorí mi neustále veria, posúvajú ma vpred, sú pre mňa inšpiráciou a dobíjajú mi baterky :)) A keď sa človek s takýmito ľudmi vyberie na dovolenku, nemôže to dopadnúť inak ako skvelo!!!

... Prečo to spomínam v súvislosti s podväzkami? Jeden z týchto priateľov je skvelý fotograf, ktorý do svojich fotiek vnáša prirodzenosť a snaží sa veci zachytiť v ich prirodzenej podobe ... tomu ja hovorím dokonalé foto a zmysel pre detail. Je radosť s ním fotiť, lebo presne vie, čo robí a fotenie sa zrazu stáva totálnou zábavou, odreagovaním sprevádzaným smiechom :) Vytvoriť dobrú náladu pri fotení je základ ...

... Presne takéto fotenie sme si teraz v lete užili hneď dvakrát ... človek ani nevie ako to celé vznikne ... no zrazu sa ocitne na lúke, ktorá vonia po materinej dúške s "košíčkom plným podväzkov" a ani nevie ako a už sa váľa po tráve a fotí podväzky jeden za druhým ...

 
 

... ide nám to s kamoškou Zuzkou ako po masle a po pol hodine fotenia máme na svete prvú zostavičku.

 
 

Všetko nám hrá do karát a to, že celá táto "akcia" vznikla počas prestávky na letnom podujatí "PAV Dobšinský kopec" si nikto ani nevšimne :D vlastne už som sa prezradila .... :)

 
 

Nehovoriac o tom, že obloha nám každou minútkou naznačovala, že chystá niečo veľké, napriek tomu sme sa nenechali odradiť a do prvých kvapiek sme statočne vytrvali vo fotení podväzkov s názvom "ticho pred búrkou" ... lebo s posledným cvaknutím fotoaparátu sa samozrejme spustila smršť, ktorú sme síce očakávali ale ... :D zjavne podcenili ... opojení vzrušením z krásnej oblohy, ktorú sme stoj, čo stoj chceli mať zachytenú v pozadí ... Fotograf bol vo svojom živle a aj vo svojej "typickej dobrej nálade" :D

 
 

Z prvého fotenia sa plynule preorientuj na druhé, ktoré vznikalo za podobných okolností. To, že chceme fotiť druhú várku novej kolekcie sme vedeli už niekoľko dní dopredu, ale detaily samotnej realizácie sme opäť raz nechali na náhodu ... v duchu hesla, že neplánované akcie vyjdu vždy najlepšie, čo sa nám už neraz v tejto zostave vyplatilo ;) Mali sme pred sebou celý víkend, tak prečo to nenechať na 6 ránu v nedeľu? U nás to proste musí ísť vždy tak trochu netradične ... život v nedelu ráno má svoje čaro, keďže široko ďaleko sa nemihla ani noha, lebo kto by cez víkend vstával dobrovoľne :D Už tu sa dá šípiť, že ma to zjavne musí strašne baviť, a že každý jeden podväzok je nie len robený s láskou, ale aj fotený s láskou :)

 
 

... zbalili sme teda komplet "foťákovú výbavičku" ... svadobné šatinky a vybrali sa hľadať vhodný terén na fotenie. Čo čert nechcel z idúceho auta sme zrazu zbadali osamotený strom niekde uprostred obrovského poľa, takže sme sme si ozaj vybrali "vhodný terén"... ani som sa nenazdala a už com cupitkala po ostrých steblách po žatve. Napriek ešte zalepeným očkám a očividnej únave som si zachovala kúsok duchaprítomnosti a neobliekla si svadobné šatinky už doma, čo mi zjavne uľahčilo prekonať posledný piliér, ktorý nás delil od veľmi vydarených fotečiek.

 
 
 

Po asi 300 m ("ženským odhadom") sme sa ocitli na mieste "M". Po úspešnej alokácii kulís a odskúšania BOZP v praxi sme sa pustili do fotenia ... stálo ma to presne jednu modrinu, takmer zlomený konár pod riťou, narušenie teritória ucholakov, fotografove pevné nervy :D a Zuzkinu trpezlivosť :) 

Kto sa úspešne prebojoval týmito riadkami môjho prvého žurnálu až do konca má môj obdiv a vďaku za trpezlivosť pri čítaní poodhalenia rúška zákulisia mojej práce. Vždy mi bude robiť nesmiernu radosť pre Vás tvoriť a každá investovaná minúta do mojej tvorby, ktorá je ocenená vašim spokojným úsmevom, či slovom mi stojí za to ;)

written with heart ...

Miška